Popredný predstaviteľ slovenskej architektúry 20. storočia. Architektúru neštudoval, ale staviteľstvo sa vyučil v budapeštianskej spoločnosti Schikendanz a Herzog. V roku 1908 tu po úspešnom zložení skúšok získal titul staviteľa. V Budapešti pôsobil ako samostatný projektant a staviteľ až do roku 1914. Potom sa presťahoval do Liptovského Mikuláša, neskôr (1921) do Bratislavy. Bol mimoriadne plodný – postavil takmer 300 stavieb a bol asi najproduktívnejším slovenským architektom. Začínal bohato dekorovanými historizujúcimi prácami, v tridsiatych rokoch sa prechodne priklonil k princípom modernej architektúry. Celé jeho dielo môžeme charakterizovať ako vyváženú eklektickú tvorbu, založenú na klasicistických vzoroch.

Vybrané diela:
Vila Emila Stodolu – Slovenský dom, Liptovský Mikuláš, Hodžova 20, 1902
Evanjelický kostol, Prietrž, miestny cintorín, 1906
Sanatórium dr. Szontágha, Nový Smokovec č. 76, 1916 – 1925
Slovenské národné múzeum, Bratislava, Vajanského nábrežie 2, 1924 – 1928
Evanjelický kostol, Bratislava, Legionárska 10, 1929 – 1932

Literatúra:
Milan Michal Harminc 1869 – 1964.
Toran, E.: Architekt Milan Michal Harminc. In: Z novších výtvarných dejín Slovenska. s. 327 – 406.