Najvýznamnejšia osobnosť slovenskej architektúry 20. storočia. Študoval staviteľstvo vo Viedni (K. k. Staatsgewerbeschule). Krátko praxoval u Blažeja Bullu, potom u staviteľa Michala Urbánka vo Vsetíne. Od roku 1899 pracoval ako samostatný architekt v Brne. Po vzniku Československa sa usadil v Bratislave. Už počas štúdia vo Viedni sa venoval skúmaniu ľudovej architektúry. Výsledky tejto práce uverejnil v rámci niekoľkých zošitov Práce lidu našeho v roku 1905. Postavil na nich aj svoju ranú architektonickú tvorbu na prelome 19. a 20. storočia, ktorá sa radí k najlepším dielam európskej secesie. Počas prvej svetovej vojny pôsobil v západnej Haliči, kde navrhol a realizoval tri desiatky vojenských cintorínov. Vyvrcholením tohto obdobia jeho tvorby bol návrh na mohylu generála Štefánika na Bradle. Po 1. svetovej vojne pôsobil vo viacerých významných spoločenských funkciách. Niekoľko stavieb tradičnejšej koncepcie realizoval najmä v spolupráci s J. Paclom. Sanatóriom dr. Kocha, na ktorom spolupracoval s J. Mergancom, sa prihlásil k aktuálnej modernej architektúre. Experimentoval aj na poli sociálnej výstavby a prefabrikácie keď navrhol systém montovaných rodinných domov z dreva a z tehliarskych výrobkov, o ktorých vydal knižnú publikáciu.

Vybrané diela:
Turistické stavby – Pustevny, Radhošť, Morava, 1897 – 1900
Letovisko na Rezku, Rezek, Nové Město nad Metují, 1900 – 1901
Kúpeľné stavby, Luhačovice, 1902 – 1903
Vlastná vila, Brno, Žabovřesky, J. Nečase 3, 1905 – 1906
Vila dr. Náhlovského, Praha, Suchardova 8, Bubeneč, 1907 – 1908
Mohyla M. R. Štefánika, Bradlo, 1919 – 1928
Kochovo sanatórium (s J. Mergancom, O. Klimešom), Bratislava, Partizánska 27, 1928 – 1932

Literatúra:
Bořutová–Debnárová Dana: Dušan Samo Jurkovič – Osobnosť a dielo.
Dušan Jurkovič. Súborná výstava architektonického diela.
Žákavec, F.: Dílo Dušana Jurkoviče.